24. júna 1859 - Bitka pri talianskom meste Solferino medzi francúzskou a rakúskou armádou

Henry Dunant, tridsaťjeden ročný obchodník zo Ženevy vo Švajčiarsku, cestoval na stretnutie s francúzskym cisárom Napoleónom III. Zdrtený obrazom krviprelievania a krutého osudu 40.000 mŕtvych a zranených vojakov zanechaných na bojovom poli, Dunant zorganizoval improvizovanú prvú pomoc s podporou žien z neďalekých osád. O niekoľko dní neskôr sa vrátil do Ženevy neustále prenasledovaný myšlienkami toho čo videl na bojisku.

Dunant opísal svoju skúsenosť zo Solferína a hrôzy ktoré tam videl a zažil. Vo svojej knihe podal dva návrhy: - aby bola prijatá medzinárodná dohoda o nedotknuteľnosti a neutralite zdravotníckeho personálu starajúceho sa o zranených vojakov, - aby sa v každej krajine vytvorili spoločnosti pomáhajúce zraneným vojakov počas vojen. Kniha dosiahla okamžitý úspech a Dunant cestoval po celej Európe získajúc podporu pre svoje návrhy.

17 februára 1863 - H. Dunant s podporou štyroch prominentných občanov Ženevy (Henri Dufour, Gustave Moynier, Louis Appia, Theodore Maunoir) založil Medzinárodný výbor na pomoc zraneným. Prvým prezidentom výboru sa stal generál H. Dufour.

Bol to Henry Davison, Prezident Vojnového výboru Amerického Červeného kríža, kto navrhol vytvorenie federácie týchto národných spoločností. Inicioval zorganizovanie medzinárodnej zdravotníckej konferencie v Cannes, vo Francúzsku, ktorej výsledkom bolo založenie Ligy spoločností Červeného kríža (v roku 1991 premenovaná na Medzinárodnú federáciu spoločností ČK a ČP). Jej prvoradou úlohou bolo zlepšenie zdravotnej situácie ľudí, ktorí najviac trpeli počas štvorročnej vojny. Prvou medzinárodnou operáciou organizácie bolo poskytnutie pomoci obetkám týfovej epidémie a hladomoru v Poľsku.